nedeľa 1. októbra 2017

I wanna reach you - kapitola č. 29

***


***
~
***

Okrem dohodnutého darčeka pribudlo vo vlastníctve obom omamori. Aomine dostal modré vrecúško pre šťastie, kým on vybral pre Megumi biele pre zdravie. Situácia dávania si tejto drobnosti vyznela napokon trochu vtipne, no obaja mali z toho v konečnom dôsledku veľmi príjemné prekvapenie, pretože to ani jeden z nich nečakal. Navyše, ešte sa aj trafili do toho istého.
,,Ďakujem." vyriekla nežne ako prvá, keď si otvorila drobnú škatuľku. Tým, že vo vrecku mala podobnú, už dopredu tušila, čo to asi tak bude.
,,Aj ja pre teba niečo mám." poznamenala s úsmevom, ktorý jej vykúzlil pohľad na krásne prepracované omamori. Podávajúc mu jeho darček spozorovala, že pravdepodobne taktiež spoznal, čo mu kúpila.
,,Akosi sme sa zhodli." reagoval na vrecúško farby jeho očí a s úsmevom od ucha k uchu ho poťažkal v rukách. I keď nikdy predtým od nej nič materiálne nechcel, predsa len ho zalialo príjemné teplo. Znamenalo to, že na neho myslela rovnako tak, ako on na ňu.
Nehovoriac o tom, že táto zdanlivo malá vec mala nielen pre nich skutočne hlboký význam a váhu.

  ***

Na Nový Rok Megumi celý deň pobudla s rodičmi a až večer sa vydala spolu s Aominem do mesta. Po ceste stretli aj celý Touou tím, zopár ľudí zo Seirinu a niekde pomedzi obrovský dav ľudí zahliadli aj Kagamiho s Umeko.
Aomine tiež predtým, ako sa stretol s Megumi, chvíľku pobudol s rodičmi, no tí boli na tento rok prisľúbení rodinným priateľom a tak krátko po zotmení opustili dom s oznámením, že sa vrátia až zajtra.
Neprotestoval. Predsa len si jeho mama s otcom zaslúžili občas aj inú spoločnosť a on sám celkovo nebol tak úplne stavaný na tieto rodinné posedenia. Napokon mu to teda takto aj vyhovovalo.
,,Vždy ma udivuje, koľko ľudí sa vonku stretne." prehovorila Megumi, ktorá očami sledovala masu osôb, ktorú mali pred sebou. Návšteva svätýň a chrámov bola veľká súčasť tohto dňa, ktorú si málokto nechal ujsť, no zakaždým ju pomerne ohromil ten počet návštevníkov. Dokonca mala na chvíľku pocit, že je znova v meste, v ktorom vyrastala, tak veľmi nápadne to bolo podobné.
Zrejme to ale takto vyzeralo momentálne všade. Tá zvláštna atmosféra. Čakanie na to, kým sa dostanete na radu a zaželáte si. Bola to istá každoročná rutina, no i tak si to stále ponechávalo svoje čaro, ktorému ľahko podľahli i mladí ľudia.

***

Ochladilo sa. Tak veľmi, že sa tí dvaja po ceste domov k sebe takmer túlili.
Blížili sa k domu Megumi a Aomine premýšľal nad tým, že to bol celkom pekný večer. Dokonca v meste chvíľku len tak postávali bokom a prehodili zopár slov so Satsuki a aj inými, ktorí sa pri nich zastavili.
Vzájomné zaželanie do nového roku bolo tiež už istým zvykom, z ktorého by možno bol aj trochu otrávený, no ako sa tak zdalo, Megumi sa to páčilo a na jej perách bol po celý ten čas jemný úsmev. Možno aj práve vďaka tomu sa držal a nezačal prevracať očami už pri ôsmej zdvorilostnej formulke. V tom momente ho dokonca opäť napadlo, že ju jeho priatelia skutočne mali radi. A ona to asi z nich cítila a preto bola voči nim vždy tak trpezlivá a ochotná, i keď sa prekrikovali jeden cez druhého v snahe povedať jej toho čo najviac. Niektorí sa na jeho vkus k nej správali až príliš dôverne a kamarátsky, čo mu bolo občas trochu tŕňom v oku, no keďže vedel, že jeho priatelia sú veľmi správni ľudia, tak tú dávku zbytočnej žiarlivosti zakaždým prekúsol. Nuž, zrejme aj to patrilo ku vzťahu.
Kútikom oka zahliadol bránku, ku ktorej pomalou, priam slimačou chôdzou došli.
Zasa to ubehlo. Prebehlo mu mysľou a chystal sa jej otvoriť, no zabránila mu v tom Megumina ruka, ktorá tak trochu kŕčovito zovrela tú jeho. Aomine k nej spýtavo zdvihol pohľad, no ten jej bol veľmi krátky, pretože sa náhle mierne rozladene zapozerala bokom.
Tmavovlasý pokrčil nad jej zvláštnou reakciou nosom, no mlčky čakal, čo z nej vypadne, pretože sa zjavne k niečomu mala. 
,,Myslela som si," začala opatrne, keď k nemu znova zavítala očami. ,,že by som dnes mohla ísť k tebe." dodala tichým hlasom, na čo sa jeho nechápavý pohľad ihneď zmenil.
,,V poriadku." vysúkal zo seba po menšej odmlke, len čo sa mu podarilo potlačiť ten ľahko ťaživý pocit niekde tam vo vnútri, ktorý ho zalial po jej slovách.
Každým ďalším krokom v ňom narastalo čím ďalej, tým väčšie napätie. Po zvyšok cesty už ani len jeden z nich neprehovoril, dokonca sa ani len nedržali za ruky, ako mávali zvykom. V tichosti prišli až k jeho domu a pri otvorení vchodových dverí v ním prešla ďalšia vlna zvláštnych emócií, ktoré súviseli s jej rozhodnutím ostať.
Stále si to však mohol zle vysvetľovať. Možno šlo len o normálne prespatie u neho. Niečo si spolu pozrú v televízií, ako obvykle a...Odrazu sa cítil veľmi nervózne.

***

I keď sa mu po vkročení do jeho izby preháňalo mysľou mnoho vecí, momentálne mal hlavu úplne prázdnu. Cítil len to isté napätie, keď ju pozoroval, ako sa zjavila na prahu dverí v jeho tričku, ktoré jej na noc požičal. Stále si nedovolil odhadnúť, či vážne, či...
A ona na tom zrejme nebola inak. Z jej sebavedomého a vždy nad vecou vystupovania zrazu neostalo nič. Len váhavo prešľapovala, kým s konečne pohla jeho smerom. 
Aomine v tom okamihu stuhol a takmer prestal dýchať, keď jej dlane siahli na jeho ramená a skončila na jeho kolenách. Bolo to však natoľko neisté, že sa aspoň na chvíľku cítil lepšie a nabral odvahu na to, aby ju objal. 
Sú v tom spolu. Pomyslel si, pozorujúc jej jemne ružovú tvár. V tej svojej taktiež vnímal poriadnu horúčavu, no dúfal, že to na pohľad nebolo až tak zrejmé. 
Jeho dlaň sa posunula po jej chrbte až skončila v jej mäkkých vlasoch. Ťažko povedať, ktorý z nich inicioval bozk, keďže sa obaja naklonili k tomu druhému takmer súčasne. Vpíjajúc sa vzájomne do pier, na chvíľku akoby zabudli, že týmto to neskončí, ako obvykle. 
Aomine sa trochu uvoľnil a zachytil, že i Megumi je menej strnulá. Svoje ruky dokonca obkrútila okolo jeho krku a sama sa ponorila do bozku ešte viac. 
S časom narastala aj náruživosť, s ktorou boli k sebe pritisnutí. Aomineho náruč sa utužila natoľko, že mohli jeden druhého vnímať ešte intenzívnejšie, než doteraz. A medzi nimi podobne neostalo veľa priestoru až do chvíle, kým sa od nej neodtrhol. S očakávaním a nejasnou otázkou v očiach sa na ňu znova zahľadel. Chcel si byť istý. Úplne istý tým, že súhlasí. 
A ona súhlasila. Hľadela mu do očí tým istým spôsobom, ako tam vonku. Rozladene, no s istým chcením.
Jeho ruky pomaly znova zovreli jej driek a opatrne ju dostal na posteľ. Skláňajúc sa nad jej tvárou začal až prehnane premýšľať nad tým, k čomu sa schyľovalo, no napokon sa ich ústa znova spojili. Vtieravých myšlienok sa tým však nezbavil.
Predsa len, nechcel nič pokaziť. A nemal ani len dostatok skúseností.
Jedna jeho časť sa však aj napriek tomu zmietala v očakávaní a istej agónií z toho, že sa Megumi takto rozhodla.
Ľúbil ju. Tak moc, ako to vzhľadom k jeho možno ešte stále nie tak úplne vyzretému vnútru šlo a preto veľmi chcel, aby na druhý deň v jej očiach nezbadal ľútosť.
Isté nepokoje z intímneho zblíženia boli asi tak trochu prirodzené, keď šlo o niekoho, kto pre neho niečo znamenal. Stále tú síce bola tá jeho mužská polovica, ktorá patrične na Meguminu blízkosť aj reagovala, ale aj tak bojoval s myšlienkou, či si to skutočne môže k nej dovoliť. Preto aj každý jeho dotyk, smerovaný inde než na ruky a tvár bol neistý, jemný a opatrný. Akoby jej chcel dať stále na výber a dať jej najavo, že ak by ho zastavila, bolo by to v poriadku.
Lenže ako sa tak zdalo, ona nad niečím podobným zrejme ani len neuvažovala. Rovnako ako on, bola rozpačitá, no okrem týchto emócií z nej nesálalo nič, čo by napovedalo tomu, že si to rozmyslela.
Aomine pritlačil svoje pery na pokožku jej hrdla a dlaňami prechádzal po jej nahých stehnách. Nikam sa neponáhľajúc spočinuli v podobnom láskaní dlho, až kým tomu napokon obaja nepodľahli.
Keď Megumi ucítila mierny tlak, utužila svoje objatie okolo jeho krku a pritisla sa lícom o to jeho. 
Nakoniec oboch zaliali tie správne pocity.
O niečo neskôr sa neobjavila tá obávaná ľútosť, len istá hanblivosť. Kvôli tomu Megumi ani len neostala do rána a napokon po nejakom čase vykĺzla aj spoločne s ním z postele, v ktorej sa aj tak obaja už hodnú dobu ošívali.
Aspoň sa vyhne doma otázkam. Tak to obaja zobrali, keď sa v tme uličky lúčili.
Nasledujúce dni sa toho veľa nezmenilo.
Len v spoločnej prítomnosti pobudli vo väčšej tichosti, než obvykle.

.
.
.

No, pri tom to dieli som musela zabudnúť na to, aké som hovado. 
V každom prípade dúfam, že to nepôsobilo zle :] ... neviem, poslednou dobou na sebe badám, že sa zdráham pri opise intímností. Možno to bude tým, že sa ozýva moje svedomie ohľadom toho, čo tým postavám robím :D ... zaujímavé, že dva roky dozadu mi bolo úplne šumafuk, čo svojimi ovulačnými stavmi s nimi stváram :D ... teraz sa už len utešujem existenciou toho nekonečného listu doujinshi, kde sa toho pácha na nich omnoho, ale omnoho viac :D 

***

3 komentáre:

  1. Jémine, toto bola tak romantická časť, že mi to prišlo len s maličkým jemným náznakom toho, čo spolu robili. : ] Bolo to milé, pekné, priam nevinné. :O Páčilo sa mi to, aj keď ja si rada prečítam aj iné, dlhšie, detailnejšie "kúsky". Ale aj toto má svoje čaro. Len vidím, že nie som jediná, ktorá nezachádza príliš do detailov. :D Kto vie, čím to je... :P
    Mne vyhovuje, čo si s postavami stvárala, stváraš a stvárať aj budeš. :D Lebo niekam sa hodia takéto náznaky, niekam sa to už hodí celé v plnej kráse. : ] Takže mne sa to čítalo príjemne, bolo to také nezvyčajné, že vlastne to bolo ich poprvé, hm.. teda Daikiho určite, ale trošku som vycítila, že asi je na tom tak aj Megumi, keď sa obaja správali akosi tak podobne. :)
    No som zvedavá, čo nám prinesie pokračovanie. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádherná kapitola, mne sa tvoje opisy páčia :) Romantika ako z veľkej knihy počúvaj dievča. Tak reálne si to podala, že som si tu situáciu, nervozitu a tak vedela živo predstaviť :)
    Intímne chvíle, no s tým som aj ja mala vždy problém pri opisoch a radšej som to nechala na predstavivosti čitateľov, pričom, nemám problém to čítať, ale píše sa mi to nehorázne ťažko.
    A súhlasím s Citruštekom... niekde sa hodí všetko, niekde nič... mne to prišlo dokonalé :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Eh, ako som už spomínala slečne vyššie, je to otrava, ak obchádzate takéto scény - hlavne, ak po mne chcete, aby som ich dobreže nie do podrobností opisovala, to nie je férové! Takže nabudúce sem s poriadnou milostnou scénou, lebo viac ani ja také nebudem písať! -.- xD
    Inak pekná, pokojná kapitola s príjemným zakončením (áno, napriek tomu, že si to krásne obišla a sekla a vynechala, je to pekné). Proste ono je to aj o tom, aby zas človek vedel, kam dať viac a kam menej, ale u teba je to stále menej než viac a... uf, ticho! xD
    Príjemný dielik, dobre sa mi to čítalo a vôbec nič nepôsobilo zle, tak si nerob starosti :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)