piatok 27. októbra 2017

I wanna reach you - kapitola č. 30

***



***

~Myšlienky, spomienky~

***

,,Keď vieš, Megumi, ona je...ona je ako..." vysvetľoval horlivo Ryota. Vedel, že by nemal byť v kaviarni, v ktorej pracovala a motať sa okolo nej, no dnes si nedokázal pomôcť. Najmä nie po tom, čo absolvoval výlet na internát za Alicou, za tou mladou žienkou z chaty, ktorá ho tak oslovila. Bola vtedy v trochu zlom psychickou stave. Chorá, vystresovaná a nuž, niečo sa medzi nimi udialo. Niečo viac a on mal po týždňoch a týždňoch volania a písania konečne po prvýkrát dojem, že by medzi ním a ňou mohlo napokon niečo byť, i keď sa ona tomu bránila. Veľmi sa tomu radoval. Skutočne. Alica ho zaujímala každým dňom viac, až nakoniec po nej zatúžil v hlbšom zmysle, než len v tom, ktorý u neho prevládal pri ich prvom stretnutí.
Megumi sa jemne usmiala na svojho kamaráta. Áno, kamaráta. Opäť sa spolu bavili uvoľnene, i keď to už nebolo tak časté, ako pred tým hlúpym incidentom, ku ktorému blond mladík značne prispel. 
,,A ona ma potom objala, chápeš? Objala!" vyhŕkol trochu hlučnejšie, na čo sa dve postaršie dámy za ním zvedavo obzreli. ,,To už niečo znamená, nie?" zatiahol následne o čosi tichšie a Megumi v jeho tvári videla, ako moc chcel, aby prikývla a súhlasila s jeho dedukciou. Preto tak aj urobila, i keď jej to prišlo trochu vtipné. Už si ani len nepamätala, kedy naposledy za ňou niekto prišiel s tým, že by sa chcel porozprávať práve o niečom podobnom. Zopár slov prehodila vtedy so svojou sesternicou, ktorej pomotal hlavu Kagami, no ich rozhovor bol určite strohší a najmä menej detailnejší, než ten s Kisem. 
A nuž, potom tu bol už len jeden človek, ktorý sa jej zveril s tajomstvom, že niekoho má rád. 
Yumi
Pri spomienke na ňu, sa jej úsmev krátko vytratil. V hlave si ešte aj teraz dokázala celkom presne vybaviť tú situáciu, keď sa jej jej bývalá kamarátka zdôverila s tým, že sa jej páči Arata. Popravde, už vtedy sa ich vzťah naštrbil. Megumi jej ho totiž nikdy neschvaľovala, i keď sama s ním trávila v tej dobe viac času, než bolo obyčajne zvyčajné medzi dievčaťom a chlapcom. 
Jej vzťah s Aratom bol zvláštny. Až príliš komplikovaný, no aj tak jej veľmi dlho trvalo, kým sa ho vzdala úplne. 
Nakoniec na to potrebovala veľmi silný podnet. 
Dlho mu mnohé tolerovala a aj tak to skončilo nepríjemne pre viacerých.
,,Tá Alica vyzerá byť na poriadne fajn kočku." poznamenala akoby len tak a tým zahnala prúd spomienok, ktoré sa v jej mysli vynárali čoraz častejšie v súvislosti s prvým stretnutím s Yumi po takom čase. A to jej pripomenulo, že sa dnes mala opäť zastaviť. Jej náhodné výlety do mesta, v ktorom teraz bývala, boli častejšie, než by Megumi čakala. Bola v tom, že ich spoločná chvíľa v ten chladný deň bola jednorázová záležitosť, lenže ako sa tak zdalo, Yumi mala iné plány.  
Najskôr chodila akoby len tak náhodne. Megumi tušila, že mnohokrát v tom chlade mrzla možno aj hodinu-dve, kým na seba natrafili, pretože bola často mimo domu- buď s Aominem alebo v kaviarničke. Okolnosti ich stretnutí pôsobili preto naozaj hlúpo a tak jej blondínka asi na treťom stretnutí dala na seba kontakt a požiadala ju, aby sa jej zakaždým ozvala popredu. Nepovedala jej to však vyčítavo, i keď to nebol návrh. Bolo to len isté konštatovanie, na ktorom trvala a ktoré napokon vyhovovalo obom stranám. 
Netušila síce, či tým Yumi mieni niečo konkrétne alebo sa skutočne chcela len ospravedlniť.
A bolo jej to v podstate jedno, pretože sa to dievča k nej momentálne nemohlo dostať tak blízko, ako na strednej. Na to zopár stretnutí nestačilo.

***

S príchodom poobedňajších hodín sa objavila aj Yumi. Neisto, ako zakaždým, vošla do kaviarne a očami vyhľadala Megumi, ktorá práve odpratávala šálky a poháre z jedného zo stolov, ktorý jej ostal po asi posledných návštevníkoch dňa. Čoskoro mala už aj zatvárať, no jej šéf nemal nič proti tomu, keď sa v priestoroch zdržala o čosi dlhšie. A ona to celkom rada využívala v súvislosti s Yumi. Mali tu súkromie a ak by aj tak niekto prišiel, pravdepodobne by s ním nemala veľa práce a čoskoro by odišiel, maximálne si zobral objednávku zo sebou.
Megumi sa chvíľku na to, ako zaznel malý zvonček pri otvorení dverí, otočila aj s táckou v ruke.
,,Ahoj..." hlesla Yumi jej smerom a nesmelo sa pousmiala. Stále sa v prítomnosti blondínky cítila nervózne a ona to veľmi dobre vedela. Možno aj preto to Megumi bolo trošku vzácne a súhlasila s tým, aby sa videli. Yumi toto všetko z nejakého dôvodu podstupovala aj cez svoje, nie zrovna príjemné pocity a to zasa naopak nútilo Megumi byť voči nej o čosi prívetivejšou. 
,,Spravím ti čaj?" spýtala sa jej namiesto pozdravu. Plne si pri tom uvedomovala, že aj napriek tomu, ako veľmi voči nej povolila, tak pravdepodobne stále pôsobila ako taký strašiak. Avšak to bolo niečo, s čím musela jej bývala priateľka rátať. Nehovoriac o tom, že z blondíny bežne sršal ten tak trochu mrazivý dojem už aj bez toho, aby mala na to dôvod. 
,,To by bolo od teba veľmi milé."odvetila jej, dávajúc si z hlavy čiernu čiapku s nejakým nápisom. Podišla k stolu, ktorý bol najbližšie k pultu a siahla na zips od svojej hrubej bundy, ktorú si následne po vyzlečení prehodila cez operadlo stoličky. Potichu sa usadila a svojím pohľadom opäť zavadila o Megumi, ktorá práve pre ňu chystala obrovskú šálku. Nenápadne sledovala jej tvár, ako sa skláňala ku škatuľkám s čajmi a dívala sa, ako vyberá pre ňu jej obľúbený. Ani sa jej len nemusela pýtať. Potom siahla rukou do drevenej nádobky s medom a vybrala rovno dva mini kelínky, čo bolo pre Yumi tiež typické, pretože mala rada až nadmieru presladený čaj. 
Pri tom pohľade jemne zomkla pery a začala medzi prstami žmoliť lem svojho dlhšieho svetra. 
Nebolo ľahké sem chodiť a ani len nebolo jednoduché čeliť tým šedým očiam, ktoré toho tak málo prezradili. Vždy mala pred ňou rešpekt. Pred jej postojom, pred jej slovami... dokonca aj pred jej výzorom, ktorý dokonale dopĺňal jej svojskú osobnosť. A možno práve preto vyvolala s ňou toľko konfliktov, koľko vyvolala. Niekde v hĺbke totiž vždy tak minimálne náznakom tušila, že Megumi nikdy nič nehovorila len tak a už vonkoncom z rozmaru alebo s cieľom ublížiť. A ona sa tej pravde všemožne bránila. Najčastejšie to bola práve hádka, ktorou si pomáhala. Po prudkom vychrlení svojich zbrklých vyjadrení mohla totiž zakaždým byť nahnevaná a odísť. Nemusela akceptovať fakt, že má Megumi pravdu. Jej pobláznená myseľ to aj tak vtedy jednoducho nemienila vstrebať.

***

Aomine odpratal nános snehu na chodníku spred Meguminho domu. Nemohol ju predsa nechať sa s tým mordovať samú. Dokonca mu pri pohľade na ňu s lopatou mierne zacukalo obočím a ihneď sa toho chopil. Trochu ho to aj nahnevalo. Povedal jej už veľakrát, že jej s prácami okolo domu rád pomôže, keďže bola počas pracovného týždňa na to stále sama. Jej rodičia sa totiž ešte nejaký ten čas zdržia kvôli práci v jej rodnom meste, no podľa toho, čo hovorila Megumi naposledy, to bude už len veľmi krátkodobá záležitosť.
A on sa z toho celkom aj tešil. Znamenalo to, že nebude bývať päť dní v týždni sama. Teda, nie že by väčšinu času nebol u nej aj tak nasačkovaný, no prítomnosť rodičov je predsa len o niečom inom.
Na druhej strane si ale bol vedomí toho, že už nebudú mať toľko súkromia, ako doposiaľ, čo ho síce trochu žralo, no nie až tak veľmi, aby si čo i len na chvíľku želal, aby jej rodičia ostali pracovať mimo mesto.   
S tou myšlienkou sprístupnil chodník úplne a mal hotové. Pobral sa dovnútra.
Medzitým sa stihlo už aj zotmieť a blondínku našiel s plným košom na prádlo v rukách, ako si to smerovala do kúpeľne na prízemí. Miestami premýšľal, či tam on sám nemal nejaké svoje oblečenie, keďže posledné dva týždne u nej aj pomerne často prespával. Jeho dúmanie bolo však čoskoro prerušené a nahradené znova len a iba ňou a jej dnešným dňom.
Vedel, že sa Yumi znova zastavila. A veru, klamal by, ak by tvrdil, že bol s tým tak úplne stotožnený a že ohľadom toho nemal isté obavy.
Zároveň aj Megumi bola akási zamyslená a to po celú tú dobu, odkedy k nej zavítal. Doteraz ale nemal možnosť sa jej na to opýtať, keďže sa zamestnával odhadzovaním snehu.
,,V kuchyni máš uvarený čaj." poznamenala Megumi a krátko na to sa stratila za dverami kúpeľne. Aomine však namiesto toho, aby si zašiel poň, radšej nenápadne ostal stáť na prahu. Pozorujúc ju, ako triedi prádlo podľa farby, začal zvažovať, ako by mohol vhodne načať rozhovor na onú tému, ohľadom ktorej bol tak trochu zvedavý. Napokon však tak neurobil ani po tom, čo dala prvú várku do práčky a nastavila vhodný program.

***

,,Myslíš si," hlesla Megumi náhle, čím na seba strhla jeho pozornosť. Práve sedeli za stolom, pochutnávali si na výborných jednohubkách a hrali karty. ,,Že som chladná?" Zaznela jej prostá otázka, vďaka ktorej Aomine prekvapene zažmurkal. Jemne pootvoriac ústa ich znova krátko zavrel, keďže neočakával, že by sa ho zrovna Megumi mohla niečo také opýtať. Pár sekúnd na to však už dokázal reagovať. Položil karty na stôl a poškrabkajúc sa za zátylok prehovoril. 
,,K tomu si ako prišla?" Uprene sa na ňu zadíval, podopierajúc si pri tom bradu rukou. 
,,Neviem. Len sa mi zdá..." Mykla plecami, akoby nevedela, ako ďalej. Úprimne, vždy mala tak trochu dojem, že si ľudia od nej práve kvôli jej istým črtám držali odstup, no akonáhle spoznala Aomineho a jeho priateľov, tak sa jej zazdalo, že tú svojskú záležitosť nejakým spôsobom stratila. Síce, nebránila sa myšlienke, že dovtedy ľudia okolo nej jednoducho nemuseli byť tí praví, no aj tak ju to z určitého dôvodu v súvislosti s Yumi napadlo. Dobre samú seba poznala, no to, ako to v skutočnosti na ostatných naozaj pôsobilo, bolo horšie odhadnúť. 
Alebo možno ani nebolo. Mala dostatok zdravého úsudku, aby si to dokázala zhodnotiť. V podstate jej tá otázka vykĺzla ako momentálne vyjadrenie toho, na čo myslela a ani len nevedela, čo konkrétne by chcela od neho ako odpoveď počuť.  
Aomine jej však videl na očiach, že nad tým dúmala trochu viac, než obvykle nad inými vecami. Súdil z toho, že jeho Megumi sa možno práve vďaka nečakanému ústupu toho dievčaťa stála trochu zmätenou a robí tým istý krok vzad. Možno spomínala na strednú školu a na tie všetky udalosti, kedy sa jej krivdilo. Vždy ohľadom toho pôsobila vyrovnane a pokojne a on si bol istý tým, že takou bola aj práve teraz, len...len trochu tápala
,,Si úžasná, Meg." vyriekol po chvíľke, berúc do úst jej familiárnu prezývku. ,,A nemyslím si to len ja." dodal úprimne.
Bola pravda, že bola iná. Tak zvláštne, no pre neho veľmi sympaticky iná, i keď si to zo začiatku vďaka ošiaľu s Umeko nepriznával. Tá fáza však už bola dávno za ním a on preto vedel, že mal neskutočne dobré dievča i s tým jej správaním, ktoré možno mierne vybočovalo z toho typického radu dievčat v jej veku. Najmä však mala názor. Mala postoj, ktorý si na nej vážil a keď sa jej človek prizrel bližšie a strávil s ňou nejaký ten čas, tak zistil, že aj cez ten až hrozivo načančaný obal bola niekym, kto dokázal byť správny v každej situácii. A ona takou vážne bola. Nesúdila. Ani len jeho.
Megumi bola jednoducho inak tvarovaná. Zrejme za to vo veľkej miere mohla aj izolácia, ktorá sa od útleho detstva vďaka problémom so zdravím spolu s ňou ťahala až do dnešného dňa. Tá pravdepodobne spôsobila, že unikla istým vplyvom, ktoré zvyčajne deformovali osobnosť mladých ľudí. 
Megumine kútiky úst sa po jeho slovách zdvihli nahor. Povedal to tak prosto, akoby nad tým ani len nemusel premýšľať. Akoby to bral ako samozrejmosť a akoby jej hovoril o tom, že obloha je jednoducho modrá.
Jej šedé oči mu dokonale vyslali úprimné ďakujem. Následne vyložila karty na stôl.
,,Myslím, že som znova vyhrala." poznamenala spôsobom, ktorý bol úplne ďaleko od toho, o čom sa teraz bavili.

***

,,Tak ja pôjdem." zašomral jej smerom, na čo sa Megumi odlepila od rámu dverí a na rozlúčku ho tuho objala. Pritiskajúc sa jeho hrudi mohla aj cez zimnú bundu vnímať jemné údery jeho srdca. 
Jeho paže ju rovnako tak pevne objali a ona sa aj cez svoju výšku stratila v jeho náručí.
V tej chvíli sa cítila naozaj dobre. Registrovala všetky tie pocity, ktoré ju práve teraz prepadávali a užívala si ten sladkastý moment. Milovala tieto jednoduché detaily, na ktorých bol tiež čiastočne vystavaný ich vzťah. Teda, aspoň pre ňu to malo veľký význam, niekedy ešte väčší, než to všetko navôkol. V okamihoch, akým bol aj tento, si totiž plne uvedomovala, koho tým v ňom pre seba našla. 
      
.
.
.

***  

3 komentáre:

  1. Nepáči sa mi tá jej bývalá kamarátka, ako sa jej pchá do zadku. Je to divné, že tak zrazu. Možno má výčitky svedomia, ale čo na tom, keď už minulosť nemôže zmeniť.
    Vidím, že si prepojila ďalší príbeh s Kisem, ale je fajn ho vidieť spokojného a šťastného vďaka Alici a že s Megumi zostali priateľmi.
    No a ja len dúfam, že sa Megumi nezmení a nezačne o sebe pochybovať kvôli tej tupani zo strednej školy.
    A potešilo ma, že tam bola aspoň trochu romantická scéna s Daikim ♥
    Dúfam, že pokračovanie sem pribudne čoskoro. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Yumi ignorujem - aj keď možno ešte zohrá väčšiu úlohu - pretože takýchto ľudí nemám rada, pohnojila si to, tak nech sa s tým vyrovná. Okrem toho, Megumi by úplne stačilo aj ospravedlnenie z jej strany - veď sa mi nezdá, že by voči nej prechovávala nejaké hlbšie výčitky - a s ostatnými vecami nech sa morduje sama a nie teraz kvôli vlastnému dobrému pocitu zo samej seba ju tam nonstop otravuje. Je to... nepekné a podozrivé.
    V každom prípade sa uvidí, čo je to dievča zač.
    Hehe, Kise je zlatý, tu mi pripadal ako ňuňuško xD
    Nuž koniec bol veľmi príjemný, Daiki proste dokonale odhadol, čo má povedať a to sa mi páčilo. A vlastne celý ten koniec bol pekný :)
    Tak hor´ sa do písania ďalšej časti! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ojojoooj.. Kise si niekoho našiel? :O Teraz neviem, či sa tešiť, pretože je to dobré pre neho, pre poviedku, pre Megumi pre všetkých, alebo plakať, pretože to nie som ja (zronená vo vlastných predstavách ;) ) Rozhovor bol neskutočne milý, dokonca by som použila slovo roztomilý. Ako sa Kise nadchýna a Megumi s miernym pobavením sleduje :)
    Neviem, ale tá exkamarátka má šťastie, že Megumi je aká je. Pretože nie hockto by zvládal takéto stretávania sa. Takže Aomine to vyslovil dokonale.... nemám čo viac dodať, teším sa na pokračovanie, aby som konečne hádam zistila, čo to je sa úmysel sa znova takto ukázať.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)