pondelok 30. októbra 2017

I wanna reach you - kapitola č. 31

***


***

~Krok~

***

Chlad, ktorý Megumi cítila na svojom chrbte kvôli studenej stene bol v úplnom kontraste s jeho horúcimi ústami, ktoré tuho pritískal k tým jej. Aomine sa tlačil celým telom a sem-tam sa jej až zdalo, že čiastočne aj silou váhy na ňu a hltavo sa pri tom pohyboval po jej perách svojimi. Lakťom opretý vedľa je hlavy sa k nej skláňal a druhou rukou ju pevne objímal tak, ako sa mu len dalo. Občasne dlaňou pohladil jej bok, prešiel k jej lakťu a ramenu. Pohladiac voľné pramienky jej vlasov pomedzi prsty, vkĺzol celou rukou na jej zátylok a stratil sa v jej vlasoch úplne, priťahajúc si ju tým k sebe ešte tuhšie.
Spôsob, akým sa vpíjal do jej pier, mohol za to, že začala pociťovať ten známy záchvev niekde v podbrušku a reagovať na neho tiež o čosi živšie.
Megumi mohla tušiť, že sa k nej nahrnie len čo budú mať možnosť a ostanú chvíľku nepozorovaní. 
A tak sa aj stalo. Jej predtucha sa vyplnila zrovna v momente, keď takmer všetci z domu vyšli von, aby si vychutnali malý ohňostroj, ktorí chalani kúpili. Kým si teda ostatní užívali krásny obraz nočnej oblohy, zdobenej farebnými svetlami, tak oni dvaja postávali v tieni útlej chodbičky bez toho, aby vôbec plánovali aspoň na krátky okamih tiež vyjsť na dvor. 
Pravdepodobne v tom zohral svoju rolu aj alkohol, ktorý v ten večer obom, či už chceli alebo nechceli, tiekol hrdlom. Imayoshi mal totiž narodeniny a všetkých pozval. Polka sa nalievala za polkou a tak Megumi čoskoro spozorovala, že bol Aomine čoraz viac prítulnejší. 
Najskôr to bola len jej dlaň, ktorú vyhľadal a hánky jej prstov, ktorým v pravidelnom intervale venoval bozk. O čosi neskôr sa jeho paža ešte stále v decentnom geste presunula na jej koleno a s každým ďalším pohárikom sa posúval o čosi vyššie a bližšie, až ostal na nej nalepený celý. Dokonca si dovolil zopár letmých pús na jej líce, ucho, sem-tam trafil aj krk. 
Megumi jeho správanie vtedy prišlo vtipné. Nedokázala to brať inak, ako v dobrom a vonkoncom jej to neprekážalo, keďže sa tak začalo diať až vtedy, kedy už mala väčšina návštevníkov skôr starosti sama so sebou. Nikto si ich teda ani len poriadne nevšímal a keď už tak, tak boli tieto jeho intímne maličkosti ignorované a akýmsi zázrakom až prehliadnuté. 
Ak by tomu aj bolo inak, vedela, že by sa dočkala u svojich priateľov určitého pochopenia. Tých ľudí predsa len už nejakú tú dobu poznala a nedokázala si predstaviť z ich strany nejaký ten škaredý pohľad alebo nepríjemnú reakciu na to, čo sa práve v ich prítomnosti vďaka alkoholovému ošiaľu dialo. 
,,Poďme už, " zachrapčal jej do ucha. ,,Meg..." zatiahol, spočívajúc svojím lícom pritisnutý k jej prsiam. Zároveň akosi čudne skrčený k nej ju pevne objímal okolo pása a len jeho mierne oduté pery neustále niečo mrmlali, vďaka čomu začala blondínka danú situáciu znova brať humorne a doterajšia páľava začala pomaly miznúť z jej tváre. 
,,To by nebolo vhodné." odvetila mu. Veru, nebolo by. 
A on to tiež vedel, len skúšal. Ak by náhodou. 

***

,,Možno by si tam mala ísť." poznamenal Aomine. Zrovna spolu s Megumi sedeli pri malom stánku s občerstvením nákupného domu s kinom, do ktorého plánovali ísť. Keďže však mali ešte čas, zastavili sa a dali si niečo malé pod zub. Megumi sa ako obvykle uspokojila len s kávou v papierovom, pomaľovanom pohári, kým Aomine okúsil aj niečo z ich ultra rýchlej kuchyne v podobe kebabu.
Ako tak sedeli na jednej z lavičiek, znova sa dostali k téme Yumi. Tá sa totiž nepriamo vyslovila, že by rada Megumi privítala v deň svojich narodenín u nich doma.
,,Keď ja neviem." povzdychla si a odpila. ,,Neviem, či by to bolo vhodné." zamumlala o čosi tichšie, na čo Aomine pevne zomkol ústa.
Odkedy sa to dievča začalo okolo nej motať, Megumi ohľadom nej viac váhala. Nehovoriac o tom, že sa mu celkovo zdala byť trochu nie zrovna vo svojej koži.
Napríklad sa menej líčila. Jej obvyklý, výrazný makeup bol rázom vystriedaný jeho jemnejším variantom a aj jej momentálne oblečenie sa mu zazdalo byť o čosi pohodovejšie, než zvyčajne. Flanelová košeľa a džínsy jej rozhodne pristali ako všetko iné, čo si kedy na seba dala, no mali ďaleko od uhladených a tak trochu prísne pôsobiacich šiat, ktoré normálne nosila. Zároveň jej dlhé, vždy starostlivo vyžehlené vlasy sa jej teraz krútili v dlhých pramienkoch okolo ramien, čo mu prišlo síce až nadmieru príťažlivé, no určite nie také to pre ňu typické.
Všetko to síce boli len také detaily, veci, na ktorých nezáležalo, no aj napriek tomu si to obyčajný mladý chlap, akým bol on, predsa len všimol.
Začínal mať dojem, akoby sa odrazu Megumi pokúšala pôsobiť prístupnejšie.
Pripisoval to tej otázke, ktorú mu nedávno položila. Či je vraj chladná.
A on netušil, čo by od tej náhlej zmeny mal čakať.
Nehovoriac o tom, že pred ním sa síce ohľadom Yumi zdráhala, no jej samej nikdy svoju nevôľu a nesúhlas nedala patrične najavo. Možno aj preto sa rozhodol ju skúsiť v tom podporiť. Nikde nebolo predsa napísané, že si Megumi nemohla prejsť istým obdobím, ktoré by podfarbilo jej vnútro.
Stále to predsa bola ona. Zo všetkým, čo k nej prislúchalo, takže by možno nebolo na škodu skúsiť urobiť tiež nejaký ten krok. Možno by naozaj potom zistila, ako by sa mala voči svojej bývalej kamarátke zachovať.
Podľa toho, čo od Megumi počul, ostala tá nepekná záležitosť medzi nimi premlčaná. Nikdy sa o tom poriadne nepozhovárali a tak to ostalo celé nedoriešené, čo mohlo v konečnom dôsledku ovplyvniť to, ako sa voči nej Megumi stavala. Možno tú pomyselnú bodku za tým nepríjemným zážitkom ešte nedala. Alebo možno tá bodka opäť zmizla s prvom návštevou Yumi.     
,,Veď ti spomínala, že jej rodina je vtedy odcestovaná." vyriekol akoby len tak. Myslel tým však tú konkrétnu vec s matkou Yumi, ktorá ju vinila za to, v akom stave jej dcéra na druhý deň ráno po tej osudnej noci prišla domov.
Prirodzene, nemal v úmysle Megumi do niečoho nenápadne nútiť. Ani sa len nesnažil ju nejako extrémne presviedčať. Len ho napadlo, že by sa mohlo aspoň nejako posunúť to niečo zvláštne medzi nimi, podobné akémusi divnému vzťahu, v ktorom pretrvávali, ak by naozaj prišla a pobudla s tým dievčaťom nejaký dlhší čas.
Úprimne, nebol za ich kamarátstvo. Sám seba tým vyjadrením tak trochu udivoval, no videl na Megumi, že by potrebovala práve teraz trošku podstrčiť.

***

Megumino dúmanie sa v ten deň prenieslo aj na Aomineho. Sám strávil mnoho chvíľ nad tým všetkým, čo súviselo s jeho priateľkou a jej strednou školou, keď práve nemal zaneprázdnenú myseľ niečím iným. Dokonca si nemohol dať pokoj ani tesne pred tréningom a len okúsil šťastie. Zadal meno toho chalana, ktorý bol ohniskom všetkých tých zvád do vyhľadávania a prekvapivo mu našlo hneď zopár výsledkov. Klikol na prvý vhodný účet sociálnej siete a očami rýchlo prebehol po základných informáciach. Vyzeralo to tak, že sa trafil.
,,Za chvíľu už začneme, Aomine." ozvalo sa za ním. Imayoshi. Tento víkend sa zastavili aj starší, bývalí hráči Touou, aby sa jednak odreagovali, ale aj si dali poriadne do tela. Ich návšteva nikdy nebola na obtiaž, práve že sa jej zakaždým všetci súčasní hráči potešili, pretože to takmer vždy znamenalo kvalitnú hru.    
,,Počuj, Imayoshi," zašomral Aomine, prstom ťuknúc do obrazovky. ,,Nie je toto náhodou tvoja škola?" Ukázal na kolonku so zadaným názvom, na čo sa jeho priateľ sklonil k displeju a prečítal ho. 
,,Veru je." odvetil mu. ,,Koho to tu pozeráš?" Tiež palcom prešiel po obrazovke a vrátil sa k úvodnému profilu. Pri pohľade na meno a fotku dotyčného sa jemne uškrnul a posunul si voľnou rukou okuliare na koreň nosa. 
,,Arata Hasegawa." vyriekol. ,,Nastúpil tento rok do prvého ročníka. Je to pekný kvietok." poznamenal úsmevne, čo značilo, že o ňom čo to už sám vedel. Imayoshi bol sám ten typ človeka, ktorý nebol veru každému sympatický a z toho blízkeho dôvodu mal preto rád tak trochu drzých ľudí, ku ktorým mladík na obrazovke rozhodne patril. Síce ho stretol osobne len párkrát, no už teraz mohol o ňom povedať, že ten chalan vedel a najmä, chcel zaujať a vyniknúť a to všemožne rôznymi spôsobmi. 
,,Máš s ním niečo?" položil otázku tmavovlasému a opäť sa pri tom narovnal. 
,,Megumi ho pozná." Mykol plecami Aomine. Z jeho tvrdého tónu Imayoshi akosi tak vycítil, že sa nemá ďalej pýtať a preto sa bez ďalších slov už len obaja pobrali do haly, aby sa zúčastnili tréningu. 

***

Pre Megumi to bolo trošku zvláštne opäť vystúpiť na tej vlakovej stanici. Odkedy sa poriadne nasťahovala do ich nového domu, tak nemala príliš dôvod na to, aby sem zavítala. Nič ju tu totiž nečakalo. Žiadne väzby, keďže jej rodina bola úplne roztrúsená po celom Japonsku a najbližšie mali práve Umeko, jej brata a rodičov. Žiadni priatelia, známi, kvôli ktorým by sa tu mohla ukázať a momentálne tu bola zas a zrovna kvôli niekomu, koho by priradila v zozname k úplnému koncu tých, ktorých by niekedy ešte mohla navštíviť.
Popravde, moc sa jej do toho nechcelo. Avšak stále tam bolo zopár faktorov, ktoré ju presvedčili a tak sa napokon s malým darčekom na dne tašky naozaj pobrala starou, známou ulicou.
Toto mesto bolo rušnejšie a omnoho živšie, než to, v ktorom teraz bývala. Takmer by už aj zabudla na ten ruch a šum všade navôkol, na ktorý bola ešte minulý rok tak veľmi zvyknutá a úplné ticho jej bolo neznáme.
Na perách sa jej kvôli tomu objavil malý úsmev. Nejaká obrovská emócia nostalgie sa síce u nej dostavovala veľmi ťažko, no i tak sa jej po jemnom nánose snehu šlo akosi ľahko a príjemne.

.
.
.

Mám voľno, tak to využívam :] 

***

2 komentáre:

  1. Na začiatku sa trochu odtrhli z reťaze, ale stále mi to prišlo dosť slušné. Mohli si dovoliť viac a ísť preč, ale neurobili tak, aj keď Aomine by s tým problém nemal. Ale páčilo sa mi to, ja mám rada takéto scény, no...
    No mne sa nepáči, kam Megumi zavítala. Doteraz som nepochopila, prečo to vlastne robí. Radšej keby ostala sama sebou, či už chladná/nechladná, ale bola by to ona a nie že sa mení kvôli jej bývalej tupej kamarátke. No, som zvedavá, kam sa to dostane a ako to s nimi dopadne.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Pekný začiatok, čo či poviem, ale čo to ostatné? Hm, tvoje postavy v poslednej dobe len uvažujú, uvažujú a uvažujú, kde je akcia? xD No nič, nebudem sa sťažovať, i takéto časti musia byť :D
    Inak to bola celkom taká pokojná časť - hej, vďaka tomu, že furt dumajú xD - no popravde... teraz som z tej jej kamarátky mala nejaký divný pocit, ktovie, čo jej naplánovala, však sa uvidí :D
    Tak teším sa na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)