pondelok 20. novembra 2017

Čo ďalej?

***


Tých zopár ľudí, čo sem ešte príde kvôli príbehom, si isto všimlo, že som zrovna jeden dopísala. 
Momentálne teda stojím pred istou otázkou, ktorú som vyslovila aj v nadpise.
Po ukončení I wanna reach you mi ostáva už len Hope a ja mám akúsi potrebu poznamenať, že v súčasnom stave už ďalej neplánujem nič viacdielne. Minimálne nič zdĺhavé. Uvažovala som nad veľmi krátkymi príbehmi, no stále je to len niekde ešte pred samotným plánovaním a neodvažujem si tvrdiť, že z toho naozaj niečo aj bude. 
Občas mám tú správnu náladu. Občas sa chcem vypísať. Tak tomu napríklad bolo pri poslednej mini vecičke Sľub, no akosi sa práve teraz necítim na nič extra veľké. Nie je tajomstvom, že je posledným rokom pre mňa blog istou formou frustrácie a všetka radosť sa so stratenými čitateľmi jednoducho vyparila tiež. Nie, nemyslím tým, že idem teraz niekomu niečo vyčítať, len mi to istým spôsobom dopomohlo k istému zmiereniu sa s tým, že už to asi horko-ťažko bude tak, ako bývavalo. 
Viete, ja to nutne nepotrebujem robiť kvôli sebe :] ... čo ma poháňalo, ste vy a preto neskutočne moc ďakujem všetkým žienkam, ktoré ma kedy podporili a motivovali k tomu, aby sa táto stránka zaplnila textom :]
Ďalší faktor, ktorý značne zavážil pri tomto posúdení tvorby tu na blogu je blížiaci sa šiesty, štátnicový ročník. Ešte je to síce ďaleko, človek by si povedal, že mesiace času, ale úprimne, tých 10 týždňov semestra ubehlo neskutočne moc rýchlo a tak viem, že sa ani nenazdám a proste ukončím piatak. 
Čo som tým ale chcela povedať je fakt, že štátnicovať budem po celý rok. Celý celučičký s nejakými mini pauzami, ktoré ako sa tak poznám, maximálne tak prespím a ako tak sa zregenerujem. 
Popravde, dosť sa toho obávam. I keď nad tým momentálne radšej moc neuvažujem :]
Prečo to ale spomínam? Viete, myslím si, že nestojí za to teda vôbec začínať niečo nové, keď to budem sotva stíhať dokončiť. Ale tak ktovie, možno ma ten rok prekvapí a ja budem mať chuť nájsť si čas a stráviť ho písaním. 
Možno je na takýto príspevok ešte priskoro, ale chcela som ho napísať. Jednoducho vážne chcela. 
Dosť som nastavená na to, že to v lete utnem a prispejem niečím novým len zriedka. 
V každom prípade dovtedy ešte čo to pribudne, ak bude o to záujem. A keď síce už aj teraz, vzhľadom na pekné voľno, ktoré som v podstate tento semester doposiaľ mala, bola moja aktivita dosť nepravidelná a tak netuším, či dostanem ďalší dych. 
Budem úprimná, dobre viete, aké je to s písanou tvorbou a jednoducho, prestáva mi to už dávať to niečo, vďaka čomu som s nadšením sadla za notebook a ťukala do klávesnice. Niekto mi môže na to povedať, že by to hlavne malo byť celé o mne a o tom, čo ja chcem, ale verte mi, nikdy to nebolo výlučne o tom písaní. Fakt nie. Ja som v tom videla niečo iné, čo mi teraz jednoducho chýba.
Mohla by som napísať o tom omnoho viac. Mohla by som byť konkrétnejšia, ale to by k ničomu neviedlo. Som len proste sklamaná. A asi som aj bola trochu naivná a príliš nadšená vzhľadom na isté odozvy, ktoré mi doteraz utkveli v pamäti. Človek ako ja si potom raz-dva pomyslí, že to asi vážne stálo za to a že to bude stále tak ohodnotené, no neskôr mi došlo, že to asi žiadna sláva nebola, keď v polovici príbehu o to prestali mať mnohé záujem. A v tejto chvíli mi je úplne jedno, ako detinsky to znie. Je to tak. Nebudem si tu vymýšľať a tváriť sa, že som ten typ, ktorému to bolo jedno. Pre mňa to proste veľa znamenalo, i keď tomu úplne rozumiem a chápem, prečo sa tak stalo. Nie som jediná s týmto problémom a mnohé tie, ktoré obohacujú svoje stránky poviedkami, o tom budú asi tiež vedieť čosi povedať. Už o to nie je taký záujem. Všeobecne. Ľudia už ani len toľko nepíšu. 
Zároveň ale priznávam, že som rezignovala a i cez to všetko to už beriem akosi tak v pohode. Tú hŕstku mojich nielen blogových sestier sa rada pokúsim ešte trošku potešiť aspoň nasledujúce mesiace. Budete mať sviatky, dievčatá- to jediné ma možno ešte ako tak napĺňa. Síce nadávam, lebo obvykle neviem čo a ako a motám sa v hromadách čudného textu, no pokiaľ je to na želanie alebo ako darček, má to pre mňa pekný význam :] ...AAAA možno dôjde aj na niečo okolo Vianoc, ak sa vznesie nado mnou jednorožec na dúhe a ja budem zasa plná radosti z toho, že som si našla čas na otvorenie textového editora.  

***

2 komentáre:

  1. Zase raz depresívny článok. Ďakujem, som nadšená, môj deň nebol ešte dostatočne nanič, fakt si ma týmto tu potešila xD
    Tak popravde, keď som spomínala tvoje nové diela, tak ja som ani nemyslela vyslovene na niečo dlhšie, vzhľadom teda na štúdium, no ja sa predsa poteším aj kratším veciam a ty to vieš.
    Čo sa miznutiu čitateľov (a vlastne aj autorov) týka, hm, k tomu neviem čo dodať, sú suchoty jednoducho. Akože, ja ti rozumiem, človeku predsa nejaká odozva chýba, väčšia by potešila možno aj o trochu viac, no ja osobne som tak, že mňa poteší hlavne odozva z vašej strany, pretože ste si získali jednak moju dôveru, jednak ste upútali moju pozornosť svojimi dielami,preto si váš názor cením oveľa viac, ako možno názor niekoho, kto o moju stránku len sem-tam zakopne a ani to nevie napísať nič zmysluplné. Týmto chcem naznačiť asi toľko, že mňa tu ešte nejakú dobu budeš mať (teda zatiaľ neplánujem ísť nikam xD), takže ja budem tvoje príspevky očakávať vždy.
    Mno a či už toto zoberieš ako prehováranie, alebo motivovanie, alebo hocičo, mne je jedno. Chcela som, aby si to vedela a je mi jedno, ako na to budeš pozerať, ja budem mať pokojný spánok hocijako xD - ja viem, som zlá ježibaba bez svedomia, ale to už predsa dávno vieš aj ty xD
    Ja budem dúfať, že ťa nálada znova nájde - aspoň trochu xD - teda ten jednorožec na dúhe :D A nebuď frustrovaná, v poslednej dobe som s písaním takto aj ja, nálada nikde, skôr mám z toho negatívne pocity, ako pozitívne, ale niekedy to po čase predsa len trochu ustúpi, len treba tú správnu motiváciu nájsť, napríklad...
    Tak držím palce :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. No, v prvom rade som rada, keď ti nejakým spôsobom pomohlo alebo sa ti uľavilo alebo si uspokojila potrebu a napísala a zverejnila tento článok. Po pravde, nie som z určitých častí nadšená, ale chápem ich, keďže sa to týka aj mňa. Tvorím príbehy, zdieľam ich s ostatnými prostredníctvom blogu a viem, ako sa cítiš. Veď sme si o tom neraz písali, takže my vieme. Nič z toho, čo si napísala mi nevyznelo detinsky, jednoducho je to tak, ako si to napísala. Je pravda, že o to nie je taký záujem ako kedysi. Netuším prečo, lebo ja osobne rada čítam od teba príbehy a vieš, že raz za čas sa pohrabem v tvojom blogovom svete, nájdem starší príbeh, prečítam a napíšem ti na to svoj názor - proste ma to baví. Lenže každý taký nie je a bohužiaľ neostáva nič iné ako to prijať, lebo asi nič iné ani nepomôže. Aj keď ma to veľakrát naštve, pretože podľa mňa tvoje príbehy stoja za to, aby si ich človek prečítal, máš tu aj originálne, ale aj fanfiction, čiže mnohé rôzne skupinky čitateľov by si prišli na svoje, podľa mňa.
    No aj napriek tomu, že nás ostalo málo, čo radi čítame príbehy od druhých a píšeme aj príbehy, ja budem tvoj blog navštevovať aj naďalej a budem očakávať nejaký príbeh a je mi jedno, či bude krátky alebo dlhý. Každému sa poteším, nech bude z akéhokoľvek cesta, keďže ja som celkom otvorená rôznym žánrom.
    Taktiež som rada, že máš tento rok voľný, zaslúžiš si to, lebo medicína nie je jednoduché štúdium vo všeobecnosti... teda, je to tým známe. A dopriala by som ti, aby si aj napriek štátniciam a diplomovej práci mala voľno, no aj keď by nebolo také podľa tvojich predstáv, tak budem na teba myslieť, držať ti palce a vlastne... v tom budeme spolu, lebo budúci rok končím aj ja. xD
    Inak akože ohľadom toho... tej odozvy od druhých, tuto v tomto mojom komentári to možno vyznelo, ako veľmi som nad vecou, ale cítim to rovnako ako ty, akurát sa snažím si nahovárať, že čo už, že vážne nemám čo s tým urobiť, bavili sme sa o tom, že nedá sa človeka nútiť čítať príbehy a aj keby sa dalo, nemá to význam ani zmysel a je to vlastne blbosť. Navyše zas komentáre typu "pekné", to je taká odozva ako poj na mňa zboku, lebo ako.. nechcem byť fajnovka, ale chce to keď už tak koment, ktorým ten človek vyjadrí niečo zmysluplné a momentálne to ja dostávam od vás a snáď aj vy odo mňa, aspoň sa o to snažím a teda toho sa snažím držať, že ste tu vy a vy ste kvalita, no. :]
    No takže očakávam, že v najbližších týždňoch sa dáš natoľko dokopy a teda tvoja fantázia, múza a inšpirácia, že sa s nami podelíš o ďalšiu tvorbu, pretože ja som v tomto trpezlivá a budem to tu pekne krásne očakávať stále. ^^
    Drž sa, mám ťa rada, ľúbime sa a ľúbme aj naďalej - akože ja som napísala jedno veľké hovno - dokonca ani to nie - odkedy je škola, takže pohodička, nie si v tom sama xD Som rada, že som sa zmohla na jednu recenziu.
    No končím, lebo to vyzerá ako komentár od... neviem koho. xD Drž sa a nevzdávaj sa. ♥

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)