štvrtok 15. februára 2018

Hero

 ***


 ***

Dovoľujem si pridať krátku FF na anime Boku no Hero Academia
Mini úvod pre tých, čo toto anime nepoznajú- ide o anime, kde sa vo svete začali rodiť deti so superschopnosťami a mnohí z nich sa rozhodli stať hrdinami, ktorí by chránili slabších. Vo svete dokonca pre tieto deti existujú školy, kde sú trénovaní a pripravení na vykonávanie postu superhrdinu. Postava, ktorú som si vybrala- Bakugou Katsuki má schopnosť vytvárať explózie, vychádzajúce z jeho rúk. Quirk je označenie pre superschopnosť.  
Inak, nemyslím si, že je potrebné vidieť toto anime, aby ste pochopili. 
 ~
 A možno ešte jedna dôležitá informácia - oprava a doplnenie boli robené pod vplyvom alkoholu :D a ja nehorázne cítim, aj keď som to písala za triezva ešte poobede, že tomu niečo chýba. Už to asi neviem -.- ak som to niekedy vedela.
Inak, ak si to niekto prečíta, aspoň zakliknite, že ste ten príspevok videli. 
Vážne, podpora tohto charakteru by sa mi skutočne hodila :]

*** 

Vždy to bolo o sile.
O sile a pýche, ktorá v ňom rástla už od malička a prebudením jeho moci len silnela.
Vždy bol tak trochu výnimočný. O niekoľko krokov popredu oproti ostatným a v podobnom duchu nielen vyrástol, ale aj ukončil akadémiu.
Jediné, čo mu ako správnemu hrdinovi chýbalo, bola tá pôvodná myšlienka, ktorá ako vôbec prvá viedla k tomu, aby sa ľudia ako on začali rodiť do tohto sveta.
Chcenie chrániť.
Nezištne, s nasadením všetkého, čo mal v sebe.
On ale tieto hodnoty nemal. Chcel byť len najlepším a stále si držať ten slušný náskok.
Na akadémiu sa neprihlásil preto, aby pomáhal. Teda, aspoň to z jeho správania tak veľmi nevyznievalo, i keď aj napriek svojej prudkej povahe mal v sebe veľa dobrého.
Bakugou Katsuki bol jednoducho perfektným príkladom obrovského talentu a mal všetky predpoklady stať sa jedným z tých najlepším.
A rovnako tak o tom vedel a dával to druhým častokrát pocítiť, takže to dobré bolo často zatienené jeho búrlivým a tvrdým vystupovaním.
Pravá podstata hrdinu mu unikala. Teda, aspoň do tohto okamihu.
Dívajúc sa na bezvládne telo mladej ženy pod hromadou trosiek napoly zrútenej budovy spôsobilo, že sa jeho telo kŕčovito naplo. Uchopiac zvyšky stĺpov a odhrnúc kusy betónu ju jemne prevalil na chrbát, dávajúc jej pri tom pozor na hlavu.
Jeho dlaň spočinula na jej tvári a so zatajeným dychom sa k nej naklonil až sa takmer dotýkal jej pokožky tou svojou.
Spolu s ostatnými ho zavolali. Šlo o naliehavú pohotovosť, v ktorej niekto rozložil bomby po viacerých, ako sa zdalo, náhodných budovách celého mesta, aby tým odlákali väčšinu hrdinov od ich hlavného cieľa- banky. Totiž krátko po prvých výbuchoch sa k nim dostala aj informácia o lúpeži a on čakal, že ho vyšlú loviť páchateľov, no jeho šéf ho napokon poslal pomáhať zraneným.
A to ho sprvu vážne naštvalo. Prišlo mu to ako mrhanie jeho schopností na niečo, v čom aj tak vynikali skôr druhí. Rozkaz bol však rozkaz a on ho musel poslúchnuť, i keď to bola akcia, o ktorú vyslovene nestál a na ktorú sa nehodil.
Teraz to už ale videl trošku inak
Uľavilo sa mu, keď ucítil na svojom líci jej horúci dych a keď sa prizrel pozornejšie, dokonca zbadal, ako sa jej dvíhal hrudník.
Znova sa narovnajúc ju opatrne uchopil do svojho náručia a spolu s ňou sa postavil.
Spozornel, keď zastonala a opäť k nej vzhliadol. Viečka mala stále privreté, no tvár mala skrútenú do bolestivej grimasy, na čo pevne zomkol ústa a jeho črty stvrdli.
Samozrejme, že to nebolo po prvýkrát, kedy videl niekoho zraneného, no aj tak to z nejakého neznámeho dôvodu teraz na neho zapôsobilo výraznejšie, ako obvykle. Možno to bolo tým, že si kvôli tomu výjavu začal konečne uvedomovať, aké veľké šťastie mal. Osud mu privial silný quirk, ktorý mu zabezpečil, že si mohol žiť pokojnejšie než väčšina ohrozených zločincami, ktorých stále len pribúdalo a nikdy sa nemusel báť.
Byť to on, určite by z toho vyviazol len so pár škrabancami a modrinami, kým...
Kým ona nie. 
Doposiaľ sa na to takto nepozeral, no to uvedomenie si toho, aká bola bezbranná, keď časť budovy vybuchlo a zrútilo sa na ňu, v ňom vzbudzovalo úplne iný druh zlosti ako tú, ktorou mnohokrát disponoval.
Ani ju len nepoznal, videl ju po prvýkrát a pri tom mu stačil na ňu jediný pohľad, aby ho to nepríjemne podráždilo a vyviedlo z miery. 
,,Vydrž ešte chvíľu..." vykĺzlo mu chrapľavo spomedzi pier a privinul si ju k sebe pevnejšie.
Budova navôkol vyzerala, že každou chvíľou povolí úplne a jeho inštinkt nesklamal, pretože sotva prešiel pár krokov a ozvalo sa priam zlovestné zapraskanie. 
Prikrčil sa spolu s ňou v náručí a jedna z jeho paží vyletela nahor. Explózia, ktorá vznikla v jeho dlani, spôsobila, že väčšinu padajúceho stropu odrazil. Chrániac ju vlastným telom počkal, kým nedopadol ten zvyšok a až potom sa opäť vyštveral na nohy.
Neznáma sa medzitým schúlila v jeho rukách. Čelom sa opierala o jeho rameno a jedna z jej paží spočinula na tom druhom, kvôli čomu sa kútikom oka na ňu znova zahľadel.
Ťažko dýchala. Napriek tomu ale krátko otvorila oči a on zazrel, že mali svetlohnedú farbu. Netrvalo to však dlho, pretože sa k bolesti nakoniec pridružilo aj značné vyčerpanie z toho silného zážitku, vďaka ktorému ich opäť zatvorila. 
Mohol si len predstavovať, aké to asi teraz pre ňu bolo a ak by mal byť k sebe úprimný, nepáčilo sa mu to neporovnateľne viac, ako normálne. Akoby doteraz bol pred týmto aspektom toho, čo znamená byť hrdinom, slepý a nevnímal ho vôbec tak, ako by mal. 
Až teraz, keď vychádzal spolu s ňou z budovy a ona s dôverou zvierala prstami látku jeho obleku, premkol ho ďalší pocit. Iný, ako ten, ktorý mával, keď vyhral nad svojim protivníkom a poukázal sa svoju silu. Na presne tú, na ktorej doteraz záležalo.
Vnímal plne tlkot jej srdca, ktorý bol ešte tam vo vnútri tak nenápadný a rovnako tak aj teplo jej tela, ktoré k nemu sálalo a spôsobovalo, že sa na krátky moment necítil byť tak úplne sám sebou.
Nepoďakovala mu, keď ju citlivo pokladal na lôžko jedného z pristavených záchranných vozidiel. Chvíľku na to totiž, ako ju dostal z budovy, zasa stratila vedomie a ochabla v jeho náručí. 
Navôkol stále panoval veľký chaos. Jeho kolegovia vyťahovali z horiacich budov ďalšie telá a záchranári sa chopili každého, komu sa podarilo vyviaznuť.
I on by sa mal vrátiť opäť do práce. Lenže aj tak nebol schopný sa od nej doposiaľ pohnúť. Očami len mlčky sledoval, ako sa o ňu začali starať a zotrval až kým ju nenaložili do sanitky a tá nezačala so zapnutou sirénou uháňať ulicou preč od toho miesta, na ktorom on ešte hodnú chvíľu postával.

.
.
.
 ***
 

2 komentáre:

  1. Hm, hm... mno, ja toto anime nepoznám, síce som ako-taký úvod z toho zachytila na rôznych stránkach, ale pochopiť som pochopila. A popravde, mne tejto poviedke nič nechýba, i keď som to asi pochopila po svojom. Ja som si z toho odniesla asi toľko, že zmena v prístupe hlavného hrdinu v podstate prišla znenazdajky, hoci kvôli nešťastiu, avšak si myslím, že táto zmena v jeho prípade je vítaná. Ja som mala pocit, že jeho ego ho dosť obmedzovalo a týmto akosi tak dosiahol väčšiu slobodu... eh, ale toto je len môj názor, postreh a s veľkou pravdepodobnosťou som sa ku skutočnosti ani len nepriblížila, ale toto bol môj prvý dojem (možno sa to časom napokon aj zmení xD však to poznáme, čím viac nad niečím uvažujem, tým divnejšie a za vlasy pritiahnutejšie nápady mi napadajú xD)
    Nuž, mne sa to páčilo :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Peťka, konečne som si našla chvíľu času a rozhodla sa prečítať túto jednorázovku. Normálne banujem, že som sa do toho nepustila skôr, teraz ti môj komentár už asi nič nedá, najmä ak si tu pozastavila aktivitu, ale tak čo už. Nejako sa mi do toho nechcelo možno preto, že to anime nepoznám. Ale jak som si o ňom prečítala, tak musím uznať, že ma zaujalo. Niečim i to pripomenulo koncept X-Men. Superschopnosti... to vieš, že ja také veci mám rada.

    Čo sa týka hl. postavy, tak charakterovo mi bol dosť aj blízky. Ja mám rada tieto tipy. Že nie je tak úplne 100%-tný kladný vzorný a dokonalý hrdina, ale že proste sa okolo neho vznášala akási apatia. Pekne si ho opísala, čo sa týka jeho povahy, i keď som v živote o tej postavy doposiaľ nepočula, tak som si zhruba vedela predstaviť, že čo je zač a myslím, že i v anime ako postavu by som si ho zrejme obľúbila.
    Veľmi sa mi páčila tá situácia, ako zachránil dievčinu a čosi sa v ňom pohlo. Veď my tieto typy ochrancov/záchrancov žerieme, (však vieš ;D), takže to mi nesmierne imponovalo. Prežil ten pocit vo vnútri, aké je to niekoho zachrániť a priložiť ruku k dielu, čo sa týka dobra a akosi sa mu to zapáčilo :) kľudne by to znieslo aj pokračovanie. Zaujímalo by ma, že či sa ten jeho vnútorný pocit nejako prehĺbil a ako by sa zachovala zachránená - či by mu bola vďačná a či by podľahla jeho šarmu :P

    No, každopádne sa mi to moc moc páčilo. Ty proste nevieš napísať niečo zle :) a kľudne by som prijala aj keby to bolo dlhšie, ale i takto to bolo výborné a zase to bolo niečo nové, takže taký svieži závan niečoho fresh :P Normálne sa čudujem, že tento fandom vôbec nepoznám, lebo príbehovo by mi to mohlo byť aj blízke :) ty si to anime videla? :) lebo si mi ho nikdy nespomínala :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za Váš komentár :)